Nápad s transakčnou daňou nie je zlý, ale určite nie je vhodný pre subjekty, ktoré vytvárajú hodnoty pre ľudí, spoločnosť. Určite je zdrvujúca pre malých a stredných podnikateľov a pre menšie firmy. Na to mali politici myslieť. Daň sa mala uplatniť selektívne. Pre banky a nebankové finančné inštitúcie s miliónovými obratmi naopak, je táto daň veľmi vítaná z hľadiska získania peňazí do štátnej kasy. Veď to, čo robia bankové domy a finančné inštitúcie (poisťovne, atď) je do Neba volajúca nespravodlivosť využívajúc peniaze vkladateľov. Uvediem len jeden príklad takýchto dealov (transakcií). Banka investuje napr.dnes 1 milión eur na nákup dolára pri kurze napr. 1,13 usd za 1 eur. Dostane 1.130.000,00 usd. Má Informácie, ze kurz usd bude klesať (napr.výrokmi alebo opatreniami politikov, ako sme videli nedávno u Trumpa). Kurz sa dostal takýmito politickými opatreniami alebo len vyhláseniami na hodnotu napr. 1, 00 usd za 1 eur. Banka hneď reaguje a predáva svojich 1.130.000,00 usd a nákupi za ne eur. Dostane tak sumu 1.130.000,00 eur. Takže pôvodne investovaná suma 1.000.000,00 eur sa jej nielen že vrátila, ale ešte v podstate „za nič zarobila“ navyše 130.000,00 eur. Na takýchto kurzových rozdieloch či už peňažných mien alebo cenných papierov denne zarábajú tímy početných bankových a nebankových dealerov.

Kde je tu pridaná hodnota pre ľudí, spoločnosť?

Drobní klienti dostanú len „almužnu“ v podobe smiešnych úrokov. Vačšina peňazí skončí na učtoch riaditeľov bánk a celého manažmentu. POTOM DAŇ Z TAKÝCHTO TRANSAKCIÍ JE PLNE VÍTANÁ.

Na záver ešte malá poznámka: v záujme lepšieho stavu financií aj politici by si mohli utiahnúť opasky. Aj keď by to nebolo až tak veľa, ako šliapnuť bankám po ich neproduktívnych zárobkoch, z ktorých spoločnosť nič nemá, iba hrstka bohatých.

Potom taký 16-ročný chlapec, ktorý zomiera, lebo jeho zdravotná poisťovňa nevie nájsť pre neho 340 000 eur ročne na jediný dostupný liek, by prežil.