Našla som v jedinom periodiku jeden jasný náhľad do problému vojny Rusko- Ukrajina.

Chcem sa oň podeliť:

„Zelenskyj nesmie uzavrieť mier s Ruskom a odstúpiť mu časť územia ani vtedy, keby to bola jediná nádej na záchranu Ukrajiny. Ak by to urobil, zlikvidovali by ho jeho vlastní. Také sú dôsledky dlhodobej podpory fašistov.“

Myslím, že tu je pes zakopaný, prečo vojna ešte stále trvá odhliadnuc od ruských územných a iných nárokov (možno polemizovať o ich relevancii).

Rusov dosť dobre nechápem, prečo dobýjajú uzemie Ukrajiny a robia si územné nároky na dobyté územia, keď im ide, ako hovoria, len o denacifikáciu Ukrajiny a o to, aby Ukrajina nebola v NATO.

Celé mi to pripadá tak, že „ani z voza, ani na voz“. Západoeurópski lídri využívajú celú situáciu a žiaľ aj obyvateľstvo Ukrajiny na svoje politické a iné ciele.

Je táto situácia vôbec riešiteľná? Je tu až príliš veľa zainteresovaných strán, lobistických záujmov, atď.

V takýchto prípadoch dochádza k vleklej dlhotrvajúcej vojne, kým nedôjde k vyčerpaniu jednej zo strán alebo kým nezoberie záruku nad celou situáciou nezávislé spoločenstvo národov.

Tiež sa čudujem obyčajným ľuďom Ukrajiny, že ešte nezorganizovali masové demonštrácie na ukončenie vojny.

Rusom sa niet čo čudovať, nechcú, aby sa NATO dostalo až k ním na hranicu.

UA a RF sú dva národy, ktoré sa veľmi dobre poznajú, poznajú svoju mentalitu, pomery, atď. Bez zásahu tretích strán len tak ľahko k zmieru nedôjde. Alebo masívnymi protestami obyvateľstva, referendom.